Bol krásny letný prázdninový deň. Šiel som na prechádzku popri rieke, mal som typicky kofolu v ruke a steblo trávy v ústach. Konečne som si mohol po roku isť zarelaxovať, poležať v tráve a popočúvať spev vtákov a bzukot včeličiek v tráve. Ľahol som si  na zem a zavrel oči, kde to o pár sekúnd ma vzbudilo nejake strašidlo. Potom som sa uvedomil a že to bol len tieň na nejakom chlapovi ktorý vyzeral čudácky. " Prepáč kámo, chcel som sa iba spýtať či nemáš náhodou filter do cigariet" povedal chlapík ktorý mal dlhé dredy po pás. Oblečené mal potrhané nohavice, hnedú bundu a zelené tričko. " Prepáč ale nefajčím." odvetil som. "Dobre pre teba, aspoň ušetríš peniaze." riekol. Zo začiatku som sa ho trocha bál lebo mi prišiel nejaky príliš  uvoľnený a zíval a sam od seba riekol: "Včera som mal ťažký deň a konečne som sa vrátil po dlhom čase domov.".  "A kdeže pracuješ alebo študuješ  ?" spýtal som sa. "Učím na Karlovej univerzite v Prahe chémiu, už asi dva roky tam prednášam, je to síce namáhavé ale tie peniaze za to stoja." odvetil a znova si vydýchol." Tak som teda netušil, ináč ja som Oliver." predstavil som sa. "Martin, teší ma, ináč ty si z tadiaľ to ?". "Áno prečo ?" odvetil som. "Potreboval by som číslo na taxík musím ešte niečo súrne vybaviť." povedal. "Pozriem sa na internet, minutku." povedal som sa vytiahol som mobil. Nakoniec som našiel číslo a dal som mu ho, potom sa pozdravil a odišiel. Bol to celkom prijemny  chlapik, aj ked na prvý krát tak nevyzeral. Nuž pošiel som domov, cestou som si kúpil ešte nejaké chipsy. V meste začalo byť akosi rušno a bolo počuť sirény, asi nejaká akcia v meste alebo koncert to bol. Pokiaľ som prišiel domov už bolo skoro 5 hodín tak som si zapol televízor. Na jojke akurát bežali krimi noviny: "Ach to budu znova vraždy, krádeže a mačiatka na koniec." zamumlal som si popod nos. Prvá reportáž bola o nejakom vrahovi ktorý pobehoval v Humennom a snažil sa újsť pred policajtmi, nakoniec ho zatkli a ukázali aj jeho fotku. Na fotografii bol presne ten istý chlapík, s ktorým som bol vonku. Nemohol som tomu uveriť, zdal sa mi celkom v pohode a pôsobil inteligentne aj napriek vzhľadu. Ako sa hovorí, šaty robia človeka.

Prístupov 9208

Kvalita článku